Toj, chto nia maje vaДЌej, ДЌuje. Jon miortvy. Jon adДЌuvaje koler i pach. Palcy Еtulna laЕѕaД‡ na paviekach, nieДЌyja palcy, koler – bieЕ‚y. Dumki ab tym, chto heta spynilisia. PamiaД‡ zastaЕ‚asia niedzie Е ЕЎerych biaЕ‚kach vaДЌej. PamiataД‡ – znaДЌyД‡ zdradziД‡. TaЕ„ДЌyД‡ papiaЕ‚uЕЎka Е butelcy, zusim jak u dziacinstvie. Ciemra – heta chЕ‚uЕ›nia. Vysokaja, pryhoЕѕaja, biaz tvaru, uzdymaje ruki Еhoru, apuskaje pavolna. DaЕ‚oni – pach jabЕ‚yka. Mara, uspamin, jak my Е apoЕЎni raz chadzili palavaД‡ na cmokaЕ, ale nia ЕbaДЌyli jich, tamu ЕЎto hladzieli tolki Е vierasy pad nahami, ad Еѕuraviny da Еѕuraviny prasypany stuЕѕka-ЕЎlach pa dryhvie. CmokaЕ nie jsnuje, Еѕychar dryhvy nia maje vaДЌej, jon Е›piД‡ dy sЕ‚uchaje. VartaЕnik padaroЕѕЕѕa, Е›mieЕЎny popieЕ‚ maleЕ„kaha chЕ‚opДЌyka, namalavanaha buraj cehЕ‚aj na kamianioch razburanaj vieЕѕy, ledЕєvie ruchajecca Е svajoj jamie. Heta moЕѕna zaЕvaЕѕyД‡ tolki adkinuЕЕЎy zbroju, travy Е abЕ‚oki prarastuД‡, kali stanieЕЎ, na poЕnaДЌ hledziaДЌy. SЕ‚ova da sЕ‚ova piЕЎuДЌy ab hetym, suciЕЎsia, koЕ‚a nia spynicca, koЕ‚a nikoli j nie kruciЕ‚asia, lepЕЎ sЕ‚uchaj, jak i jon sЕ‚uchaje toje, ЕЎto huДЌyД‡ pad savanam vaЕ‚asoЕ, niekali pryhoЕѕych, a ciapier ЕєmiarД‡vieЕ‚ych. Huk, ЕЎto zastyЕ u koЕѕnaj nitcy – ДЌyrvonaj, bieЕ‚aj, zdajecca, heta sЕ‚ova “maci”, ale nie, tolki adlustravaЕ„nie lalki biaz tvaru, ЕЎto Е›ciskaje dzicio. MalavaД‡ tvar zabaroniena, uzhadajeЕЎ tady, a pamiataД‡ – znaДЌyД‡ vieryД‡. ЕљviatЕ‚a niama, jaho, jak i ciemru, anichto nie ЕjaviЕ. DaЕ‚oni, ЕЎto nieЕ›li jabЕ‚yk – ЕЎeryja, vusny patreskanyja, suchija pad paЕnavodnymi murami bahny, a pad joj viasioЕ‚ka, mabyД‡, takaja Еѕ samaja, jak ty baДЌyЕ praz prazrystaje ЕЎkЕ‚o maleЕ„kaha pakoju z kvietkami na padЕ‚ozie, u krejdavym spakoji, dy jak pДЌaЕ‚a niesЕ‚a dumku da dupЕ‚a dreva, pra jakoje ty ДЌuЕ, ale Еѕ ДЌamuЕ›ci spaЕ‚ochaЕsia. KvitnieЕ‚a viarba, heta znaДЌyД‡, sustrakali.